Prepis
„Volám sa Sam Bridgman. Mám 28 rokov a v pätnástich rokoch mi diagnostikovali Friedreichovu ataxiu.
Príznaky som začal pociťovať, keď som mal asi 12 rokov. Vždy som hrával s otcom baseball. Nadhadzoval mi loptičku a ja som mal problémy sledovať ju. Namiesto zlepšovania, som sa v športe zhoršoval.
Zakopával som a padal. Rodičia sa ma pýtali, čo sa stalo, a ja som im povedal, že „zem sa nadvihla a podrazila mi nohu“ alebo niečo podobné.
Myslím, že moji rodičia mali pocit, že niečo nie je v poriadku, ale ja som sa nad tým nezamýšľal. Trvalo asi tri roky, kým som nakoniec navštívil neurológa a absolvoval som krvný test na FA.
Viem, že stredná škola je pre každého ťažké obdobie, ale keď sa k tomu pridá niečo ako diagnóza FA, všetko je ešte oveľa ťažšie. Takmer rok a pol som o tom nikomu nepovedal. Naďalej som žil tak, akoby som nemal FA.
Chcel by som vám poradiť, aby ste o FA povedali svojim priateľom čím skôr a neodkladali to. Vždy je dobré mať priateľov a rodinu, ktorí vás podporujú. Ľudia, ktorým som sa zveril, sú dnes mojimi najlepšími priateľmi.
Mám tetovanie s textom: „Hľadaj zázrak" a „Nič nie je nemožné". Moji rodičia a brat majú rovnaké tetovanie. „Hľadaj zázrak": keďže na FA nie je liek, hľadáme zázrak každý deň. Vetu „Nič nie je nemožné" mám vždy na pamäti. Je to moje životné krédo, ktorým sa riadim.
Život sa neskončil.
Každú sekundu každého dňa sa posúvajme vpred.“
